štvrtok, 6. augusta 2015

6. August

  Čím staršia som, tým viac a častejšie sa vraciam k veciam, ktoré som ako dieťa odmietala. Objavujem ich, obdivujem ich, veď prečo mi to stále pripadalo ako samozrejmosť, ako niečo absolutne nezaujímavé?

  Matné spomienky na to, ako som sa navážala v sedačke na starkého chrbáte po Slovensku, po prírode ešte nepokazenej od ľudí, ešte takej, aká má byť. 
  Aké mi to prišlo prosté a prirodzené, veď takto je to normálne. 
  Ako som si našla nových kamarátov behom pár minút, kdekoľvek, nemali sme predsudky. 
  Nepotrebovala som viac, žiadne zbytočnosti, stačí nám ruksak, termoska, chlebíčky, špekačky a dvadsať korún na kofolu a pivo.
  Nevadil nám smrad od oviec, kráv a koní, nevadili nám prepchaté kúpaliská, mastný langoš, kadibúdka ani cestovanie v starej škodovke bez klímy s kazetami Senzi Senzus.

  Pamätám si, ako som každý víkend chodievala so starkou na klasickú púť "mestom" v ktorom žije. Ako sme poznali každú predavačku a s každým sa porozprávali, posťažovali sa, zasmiali. Kvetinárstvo, na koláčik do cukrárne, do secondhandu, na jeden kopček zmrzliny, na nákup do mini marketu, kde som si mohla povyberať všetky sladkosti sveta a hlavne veľa jedla, lebo u starkej nieje jedla nikdy dosť a nakoniec domov do záhrady oberať ovocie a zeleninu. Starká navarila obed a mňa čakala púť číslo dva, so starkým. Nasadnúť na bicykel, pozrieť kto je na preliezkach na futbalovom ihrisku, posedieť v krčme a ukradnúť z tadiaľ nový podpivník, ktorý ešte v zbierke nemáme, sem tam nejaké odreté koleno, lakeť a keď som mala šťastie tak oboje. 
  Nepotrebovali sme telefóny ani televízor, veď čo bolo zábavnejšie ako stavanie a zariaďovanie bunkrov, ktoré sme nikdy vživote po sebe neupratali.
  Vôňa prepečených hrianok s cesnakom a ovocného čaju.

  Čím staršia som, tým viac a častejšie sa vraciam k veciam, ktoré som ako dieťa milovala.

/Liptovský Trnovec/

1 komentár:

  1. Tak toto je uplne najkrajší príspevok!!!

    OdpovedaťOdstrániť